Zdroj: https://www.numerologia.sk/sila-mena-137-html/
Každé meno má špecifické chvenie. V každom mene, slove alebo názve môžeme pocítiť ducha, ktorý v ňom žije. Podľa toho aké sú naše vlastné individuálne, emócie, reagujeme na slová, mená a ľudí.
Pomenovanie moci, tvora, osoby, alebo veci ma niekoľko významov. S každým menom získavame dve navzájom zhodné skúsenosti. Jedna je zmyslová a druhá duchovná. V rôznych spoločnostiach, či spoločenstvách sú mená pozorne vyberané pre ich čarovný alebo pôsobivý význam. Prostredníctvom zmyslov pôsobia mená priamo na centrálny nervový systém podobne ako hudba a podľa zvuku mena a nášho subjektívneho chápania harmónie reagujeme na jednotlivé mena pozitívne alebo negatívne. Meno nás ovlyvňuje podvedome podobne ako vyvolané emócie. Každé meno má špecifické chvenie. V každom mene, slove alebo názve môžeme pocítiť ducha, ktorý v ňom žije. Podľa toho aké sú naše vlastné individuálne, emócie, reagujeme na slová, mená a ľudí.
Poznať skutočné meno osoby však znamená poznať jej životnú cestu a duševné vlastnosti. Každé písmeno mena predstavuje určité danosti. Je skratkou a šifrou pre psychologické poznatky. Pokiaľ sa napríklad nejaká samohláska, alebo spoluhláska vyskytuje v mene viac razy, tak sú zvýraznené vlastnosti zašifrované daným písmenom. V každom písmene mena žije určitá energia a súčet mena ju formuje v silu, ktorá utvára jeho životné skúsenosti.
Ak poznáme meno, ktoré svojim vplyvom na človeka pôsobí, tak môžeme rozvíjať porozumenie k príslušnému človeku, určiť, čo nás s ním spája, alebo naopak rozdeľuje. Čím je vám meno sympatickejšie, tým lepšie si budete rozumieť s jeho nositeľom. Keď sa človek nestotožňuje so svojim menom, alebo nevystihuje základné aspekty jeho osobnosti, tak prijíma skratky mena, zdrobneniny, alebo prezývky.
Zmena mena je vlastne životnou zmenou. Pri vstupe do nejakého náboženského rádu je zvykom vzdať sa civilného mena a používať meno cirkevné. Často ľudia v pracovnej a najmä v umeleckej oblasti používajú pseudonym, s ktorým sa stotožňujú. Vydajom zväčša ženy prijímajú meno svojho partnera a s ním tiež nové životné podmienky. Rodné meno slúži ako príprava na hmotný a duchovný vývoj. Jeho zmenou ju slobodne mení. Človek novým menom preberá nové úlohy, má nové ciele a ide novou cestou. Analýzou oboch mien môžeme zistiť, či človek plní svoj životný plán, alebo jeho život ide v rozpore s jeho poslaním.
Dôvodom k častému utajovaniu skutočného mena v minulosti v niektorých spoločnostiach bolo to preto, aby sa vlastník mena chránil. Aby mohol dorásť do sily mena, aby o ňom nikto zle nehovoril, alebo aby si ho nezamieňal a nakoniec, aby sa jeho duchovná autorita mohla vyvinúť do plných rozmerov. V mnohých príbehoch hlavní hrdinovia pátrajú po mene nejakej škodiacej sily, aby nad ňou získali moc, alebo v pozitívnom prípade sa pátranie po mene týka vyvolania vlastnej sily alebo osoby, aby bolo možné s ňou nadviazať vzťah a privolať si ju k sebe bližšie.
Vyslovenie mena vlastne znamená vyrieknuť prianie alebo požehnanie pre osobu, kedykoľvek jej meno vyslovíme.
Doplnenie tohto cudzieho článku: MENÁ DO ANGLICKÉHO JAZYKU ale aj ostatných zavádza Alláh. Ako? No jednoducho tak, že jeho myseľ je extrémne silná - perfektná. Dokáže ňou ovplyvniť chovanie ľudí a má ich pod určitou submisiou - koniec koncov aj Islám znamená submisia vôli Alláha. Je tiež vyspelý - koniec koncov pokiaľ má vesmír vyše 16 mld. rokov, vek Allaha ho musí logicky prevyšovať.
Inými slovami všetko sa to točí okolo Alláha - má pod palcom všetko. Taktiež dokáže cestovať v čase - vie preto prísť preto rovnako ako mimozemštan na UFO časom, ale nepotrebuje k tomu UFO - lebo je všadeprítomný - inými slovami, pokiaľ je na druhom konci vesmíru pozoruje rôzne fenomény času a jeho tajuplná nátura je preto náročná na pochopenie ako to Islám tiež opisuje.