Otrocká práca na galejach bola jednou z najťažších foriem otroctva v histórii, spájaná najmä so Stredozemným morom v období od antiky až po 18. storočie. Tu je prehľad toho, ako to prebiehalo:
1. Pôvod otrokov na galejach
• Otroci boli často vojnoví zajatci, odsúdení zločinci alebo unesení ľudia (najmä pri pirátskych nájazdoch).
• V Osmanskej ríši a Barbarských štátoch boli kresťanskí otroci častou pracovnou silou na galejach, zatiaľ čo v kresťanských krajinách (napr. Francúzsko, Španielsko) boli často nútení veslovať moslimskí zajatci alebo odsúdenci.
• Okrem otrokov sa na galejach nachádzali aj trestanci – napríklad vo Francúzsku sa zločinci trestali prácou na galejach, čím sa stal pojem “galerien” synonymom pre ťažké tresty.
2. Práca a životné podmienky
• Otroci boli pripútaní k lavičkám (niekedy reťazami), kde nepretržite veslovali.
• Pracovali v extrémnych podmienkach – silné horúčavy, nedostatok vody a takmer žiadna hygiena.
• Spali a jedli priamo na lavičkách medzi veslami, často medzi vlastnými výkalmi a mŕtvolami, ak ich neodstránili včas.
• Strava bola minimálna – často len chlieb, suchá strava a trochu vody.
• Bičovanie a telesné tresty boli bežné – ak otrok nevládal veslovať, bol jednoducho vyhodený cez palubu alebo nahradený iným.
3. Organizácia veslovania
• Galeje používali systém niekoľkých radov vesiel, pričom otroci boli rozdelení podľa fyzickej sily.
• Na udržanie tempa sa používali bubny alebo píšťaly.
• Velitelia (tzv. comites v Ríme alebo supra v Osmanskej ríši) dozerali na otrokov a trestali ich za akékoľvek zaváhanie.
4. Koniec éry galejí
• S rozvojom plachetníc v 17. a 18. storočí význam galejí postupne upadol.
• Posledné významné využitie galejí bolo v 18. storočí vo francúzskom námorníctve a Osmanskej ríši.
• Zrušenie otroctva a modernizácia flotíl znamenali definitívny koniec tohto typu lodí.
Otrok na galeji mal mizivé šance na prežitie a bol vnímaný ako nástroj, nie ako človek. Preto boli galeje jednou z najkrutejších foriem trestu a otroctva v histórii.
Pokračovanie: Práca otrokov na galejach
Otroci na galejach vykonávali extrémne fyzicky a psychicky náročnú prácu, ktorá bola často spojená s krutým zaobchádzaním a neustálym rizikom smrti.
5. Pracovný režim otrokov na galejach
• Neustála práca: Na galejach sa nepracovalo na smeny – otroci veslovali dovtedy, kým im to fyzická sila dovolila. Niekedy mohli pracovať aj viac ako 12-16 hodín denne, najmä počas bitiek alebo búrkového počasia.
• Používanie bubnov a píšťal: Na udržanie rytmu veslovania bol určený bubeník alebo dozorca s píšťalou. Ich úlohou bolo zabezpečiť, aby všetci otroci ťahali veslá synchronizovane, inak by sa mohla loď stať neovládateľnou.
• Zmena tempa: Pri plavbe v pokojnom mori bol rytmus veslovania pomalší, ale pri naháňačkách alebo boji sa tempo výrazne zrýchľovalo. V takýchto prípadoch otroci pracovali na pokraji svojich možností.
6. Hygiena a podmienky na galejach
• Nedostatok priestoru: Otroci boli natlačení v úzkych radoch, pričom často nemali ani dostatok miesta na natiahnutie nôh.
• Život medzi vlastnými výkalmi: Keďže neboli k dispozícii toalety, otroci si museli uľavovať priamo na mieste, kde sedeli. To viedlo k rýchlemu šíreniu chorôb.
• Zranenia a choroby: Bežné boli infekcie spôsobené reťazami, ktoré otroci nosili na nohách, aj zápaly spôsobené dlhodobým sedením v rovnakých polohách.
7. Strava a pitný režim
• Minimálne porcie: Otroci dostávali len toľko jedla, aby prežili. Typická strava zahŕňala chlieb, kašu a niekedy sušené mäso.
• Voda ako luxus: Sladká voda bola obmedzená, často bola teplá a zatuchnutá. Počas dlhých plavieb mnohí otroci trpeli dehydratáciou alebo zomierali od smädu.
8. Úmrtia a nahrádzanie otrokov
• Vysoká úmrtnosť: Mnoho otrokov zomieralo na vyčerpanie, podvýživu, infekcie alebo tresty.
• Náhrada otrokov: Keď otrok zomrel, bol jednoducho zhodený do mora a nahradený novým. Galeje boli vždy vybavené dostatočným počtom náhradníkov.
9. Zánik otroctva na galejach
• V 18. storočí sa začali galeje postupne nahrádzať väčšími plachetnicami, ktoré nepotrebovali taký veľký počet veslárov.
• Niektoré krajiny začali obmedzovať otroctvo, čo viedlo k postupnému ukončeniu používania otrokov na galejach.
Otroctvo na galejach bolo jedným z najbrutálnejších a najneľudskejších spôsobov využívania pracovnej sily v histórii. Otroci neboli považovaní za ľudí, ale len za „živé nástroje“ na pohon lodí, čím sa ich osud stával takmer nevyhnutnou smrťou.
