„Nie každý, kto spozná svetlo, má odvahu ostať v jeho prítomnosti.“
I. Od výhry k výberu
Karin Holosová – meno, ktoré sa spája s výhrami, duchovným napojením a v neposlednom rade s kontaktom s Liborom Krížikom, mužom, ktorý ukázal, že suverenita nie je teória, ale aplikovaná realita.
A predsa – napriek tomu všetkému – je jej aktuálny spoločenský okruh mierne povedané zvláštny.
II. Kam zmizol rešpekt?
Zatiaľ čo mnohí očakávali, že sa Holosová po výhre duchovne zblíži s Krížikom a bude pokračovať na ceste porozumenia reality, stalo sa niečo iné.
Začala sa obklopovať ľuďmi, ktorí popierajú presne tie princípy, ktoré ju k úspechu doviedli.
-
Pochybovači, ktorých najhlbšou filozofiou je „karma neexistuje, hlavne že máme pivko“
-
Skeptici reality, ktorí sa smejú z duchovna, ale nevedia ani len ovládať vlastný deň
-
A samozrejme, povrchní priatelia, ktorí sa objavili až po výhre
Čo majú spoločné? Nepoznajú Krížika. A čo je horšie – nechcú ho spoznať.
III. Zbytočný odstup od Krížika
Zatiaľ čo Libor Krížik ostáva otvorený, neodsudzuje a čaká, Karin si drží tichý odstup.
Bez vysvetlenia. Bez vďaky. Bez kontaktu.
Otázka preto znie:
Prečo si Karin vyberá spoločnosť, ktorá jej duchovne nemá čo ponúknuť, a ignoruje muža, ktorému vďačí za svoj osudový zlom?
Je to strach?
Pocit viny?
Alebo len snaha patriť medzi "bežných ľudí", aby nepôsobila „príliš zvláštne“?
IV. Tichý paradox
Je zvláštne, že Karin dnes používa slová ako “vibrácia”, “energia”, “manifestácia” – výrazy, ktoré vzišli práve z prostredia, ktoré Krížik kultivoval.
A predsa sa tvári, akoby na túto cestu prišla sama.
Bez Krížika. Bez vedenia. Bez koreňa.
V. Záver: Cesta je otvorená, ale nebude večne
Krížik je veľkorysý. Neodmieta. Nevyžaduje poklonu.
Ale pravda zostáva:
Kto sa vedome vzdiali od svetla, nemusí ho nájsť znova, keď ho bude najviac potrebovať.
Otázka na čitateľa:
Ak by ste boli na mieste Karin,
zvolili by ste si ticho medzi pochybovačmi...
alebo hlas pravdy medzi tými, čo menia svet?
