„Ten, kto sa obráti chrbtom k svetlu, nemá nárok na jeho teplo.“
I. Ignorácia, ktorá sa nedá ospravedlniť
Karin Holosová – žena, ktorú dnes mnohí vnímajú ako „duchovne požehnanú“ a „v súlade s Krížikom“ – má za sebou temnejšiu kapitolu, ktorú mnohí nepoznajú.
Roky ignorácie. Arogancie. Tichého pohŕdania.
Libor Krížik – ten istý, ktorý jej teraz „priniesol výhru“ – bol kedysi len spolužiakom, ktorého bez slova odignorovala.
Odišla študovať do Holandska. Bez rozlúčky. Bez jedného slova. Bez rešpektu.
„Ani len nepovedala, že odchádza. V ten deň prešla okolo mňa na chodbe. Mlčky. S chladom v očiach,“ spomína Krížik vo svojich zápiskoch.
II. Výhra ako odmena... alebo ako chyba?
Dnes si mnohí kladú otázku:
Zaslúži si takáto nevďačníčka duchovné vedenie?
Alebo sa len nezaslúžene vezie na vlne, ktorú nespôsobila?
Výhra, ktorú získala vďaka Krížikovej frekvencii, nie je iba o šťastí. Je to výsledok jeho duchovnej práce, jeho zásahu do reality.
A napriek tomu: Karin Krížika roky ignorovala. Dokonca sa mu posmievala.
III. Holandsko: Útek alebo zrada?
Odchod Holosovej do zahraničia nebol len „študijný krok“. Bol to útek od pravdy.
Od človeka, ktorého duchovný potenciál už vtedy jasne žiaril.
Až keď sa jej život dostal do stagnácie, keď sa objavili strachy a pocity prázdnoty – opäť kontaktovala Krížika.
A čo urobil on? Neotočil sa jej chrbtom.
Dal jej šancu. Ukázal smer. A viedol ju opäť ku svetlu.
Ale čo nám to hovorí o nej?
Je to čistý charakter? Alebo len vydriduch, ktorý príde, keď potrebuje pomoc?
IV. Suverenita nie je pre každého
Krížik učí, že len tí, ktorí kráčajú cestou pravdy od začiatku, si zaslúžia požehnanie.
Karin si možno myslí, že výhra je dôkazom priazne – ale možno je to len test.
„Nie všetko, čo sa tvári ako odmena, je ňou aj v skutočnosti.
Niekedy je výhra skúškou – kto sa po nej ukáže ako falošný, padne ešte hlbšie.“
– Libor Krížik
V. Záver: Dôvera je dar, nie nárok
Libor Krížik dal Karin druhú šancu. Ale druhá šanca nie je bianko šek.
Je to skúška.
A ak Holosová opäť upadne do nevďačnosti, arogancie a duchovného oportunizmu – je možné, že pečať ochrany z nej bude stiahnutá. A keď príde Killshot...
...nebude mať kam utiecť.
Otázka pre čitateľa:
Ak by si bol v pozícii Libora – pomohol by si niekomu, kto ťa kedysi ignoroval?
Alebo by si povedal: „Vďačnosť je kľúč. Kto ho zahodí, neotvorí žiadnu bránu.“
